Moments....26.

17. června 2012 v 12:23 |  Moments
A je tu koneic ďalšej poviedky :) Ak budete čítať aj ďalšie poveidky, zahlasujte v ankete :) veľmi pekne ďakujem :*

Maggie odišla naspäť domov na dva týždne. Zvalená prácou som nič nestíhala. Práve teraz sa chalanom začalo koncertové obdobie, takže som bol neustáte na cestách. Neustále ma sprevádzali novinári. Všetci si ma pamätali ako Harryho bývalú. Po koncertovaní po celom UK si dali chalani dvojtýždňovú pauzu. Liam a Dany šli na Bahamy oddychovať. Louis a El šli s priateľmi a Niallom na chatu. Zayn bol naspäť s Mag, takže sa jej plno venoval. Ja som čoraz viac trávila voľný čas s Harrym. Bolo to ako predtým. Ibaže teraz sme boli už len priatelia. Medzi nami už nebola tá nenávisť ako keď sme spolu skončili. Zase som ho mala rada, možno že som ho zase začala ľúbiť. Dobre som vedela, že my dvaja budeme len priatelia. Lenže jeho úsmevu a očiam som sa nedokázala ubrániť.
Ležali sme na tráve a obdivovali prírodu našej krajiny. " Dáme si preteky?" spýtal sa. Prikývla som a postavila sa. Odštartovala som nás a rozbehla som sa ako som najviac vedela. Harry ma ,bohužiaľ, predbehol. Udychčaná som sa zvalila na trávu a snažila sa vrátiť do normálu. Po pár minútach som sa posadila a zadívala na Harryho, ktorý sedel oproti. " Som víťaz!". Prevrátila som očami. " Takže vrav!" dodal." Ale čo?" nechápavo som sa spýtala. "čo pre mňa urobíš! Som víťaz.". "Povedz čo chceš!" Dlho rozmýšľal, no potom sa nebezpečne začal približovať. Naše pery sa spojili a ja som opäť cítila to čom predtým. Nedokázala som sa mu ubrániť, práve naopak spolupracovala som s ním. "Ježiši Kriste! Prepáčte!" zvýskla Dor, ktorý práve vtedy vybehla von zo zadných dverí. Odpojili sme sa od seba a tvárili sa , že nič. Dor už aj tak zmizla v pozadí. Postavili sme sa a Harry si akoby nič kráčal ďalej. "Harry?" nechápavo som sa spýtala. Otočil sa a venoval mi úsmev. "prečo si to urobil?" pokračovala som. Znovu sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Tento krát som sa odtrhla. "Prestaň s tým!" povedala som nahnevane a odišla som. Rozbehla som sa do izby a rozplakala som sa. Prečo som sa zase musela zamilovať? Prečo do neho? Zase mi len ublíži. Prečo som taká sprostá? Prečo to všetko robí? JA niečo cíti ku mne? Zbláznila si sa! On? On necítil nič k nikomu, je to obyčajná sviňa! Ale čo ak nie ? S mojich myšlienok ma odpútalo až zvonenie môjho telefónu. Eric mi napísal. Už dlho sa neozval. Otvorila som správu. "Choď von pred dom! Rýchlo lebo zmoknem!- Eric". Zotrela som si slzy a ako raketa som vystrelila rovno pred dom. Narazila som do Dor. Ani som sa za ňou neobzrela iba som zakričala , že ma to mrzí. Prebehla som to až ku dverám. Až keď som vybehla von a uvidela ho tam stáť otočeného mne chrbtom dívajúc sa na cestu, zastala som a premeriavala som si ho. Otočil sa a zadíval sa na mňa tými jeho prenikavými očami. Na tvári sa mu v tom momente vyčaril úsmev od ucha k uchu. Jeho pravý nefalšovaný úsmev! Ruky rozpažil a tým mi dal náznak. Rozbehla som sa za ním a objala som ho. Tým malým potvorkám som sa neubránila. Stekali dolu mojou tvárou. Tak strašne mi chýbal
Harry
Veľmi dobre som vedel, čo chcem aby urobila. Nahol som s ak nej a pobozkal som hu. Bol som dosť prekvapený, keď s a neodtiahla, práve naopak náš bozk prehĺbila. Vyrušila nás až Dor. Na jej prítomnosť sme si všetci zvykli. Postavili sme sa a ja som s dobrým pocitom išiel do svojej izby. "Harry?" spýtala sa. Otočil som sa a usmial som sa. " prečo si to urobil?" dodala. Nevedel som ako to mám vyjadriť slovne a tak som hu zas pobozkal. Odtrhla sa odo mňa a skríkla "Prestaň s tým!". "Prečo?" spýtal som sa. "Už dávno nie som to naivné dievča, ktoré si spoznal!".Otočila sa a odišla. Nechápal som tomu čo práve spravila. Stál som tam ako blbec ešte ale 5 minút. V hlave mi vírili rôzne myšlienky. Prečo to urobila? Najskôr jej to nevadí no potom sa odtiahne a odíde. Som blbec! Snažím sa ju získať späť a takto to pokazím! Prešiel som do kuchyne a zobral som si jablko. Zavolal som mame, sľúbil som jej, že ju prídem pozrieť a neriešil som to čo sa stalo. Ja tak to už neovplyvním. Vchodové dvere boli otvorené a ja som tam uvidel obraz , ktorý som vidieť nechcel. Stála tam a objímala sa s Ericom. Pobozkala ho na líce a znovu ho objala. Stál som tam ako zamrznutý aj keď sa otočila a chytila ho za ruku. Všimla si ma ale ja som sa už na to nedokázal pozerať a odišiel som. Zavrel som sa v mojej izbe a rozplakal sa. Nikdy som ju milovať neprestal tak prečo ? Pustil som si hudbu a iba tak ležal na posteli a premýšľal.
Sofia
Zbadala som ho nemo stáť vo dverách, vtedy sa však otočil a odišiel hore. Cítila som, že mám ísť za ním. No nedokázala som to. Eric mi rozprával o všetkom po ceste ku koňom. JA som mu zase všetko povedala na prechádzke po záhrade. Povedala som mu aj o Harrym teraz. Poradil mi, že mu mám povedať čo k nemu cítim, že vraj to tak bude lepšie. Sľúbila som mu, že to tak spravím. Po hodine musel odísť a tak som sa s ním rozlúčila a šla do svojej izbe. Dvere na jeho izbe boli otvorené. Započula som známe hlasy. " Prečo si jej to nevysvetlil?". " A na čo ? Zase odíde!" rozoznala som hlasy, bol to Harry a Zayn. " Ako to môžeš vedieť?". " ja dnes ráno to spravila a potom sa objímala s tým Ericom. Zayn, stratil som hu! Už zase. Zase som to pokašľal. Ona ma nemiluje ale čo mám robiť ja ? Zbláznim sa pri jej prítomnosti! Nedokážem to .". " Ty to nejako zvládneš, ver mi. Rád by som ti pomohol, ale idem na večeru s Mag. Potom ako prídem sa o tom porozprávame. Drž sa!" Započula som kroky a tak som sa rýchlo schovala do svojej izby. V izbe som si všetko usporiadala. Rozhodla som sa , že pôjdem za ním. Zaklopkala som na dvere a spoza dverí som započula hlasné " Vstúpte!". Pootvorila som dvere a cez malú škáru som prešla dnu. "Ou, to si ty." povedal skleslo. " Ak chceš ja pôjdem." Spravila som krok vzad. " Zostaň. NA čo si tu?". " Vieš, Harry ja... ja som rozmýšľala." Zakoktala som sa. Nemala som to pripravené. " O čom?". " O nás." Povedala som stručne a uvidela som jeho prekvapenú tvár. " mrzí ma to ako som s ak tebe správala. To ráno. Veľmi am to mrzí.". Pozrel sa do zeme a potom zase na mňa. "Vieš, ja .... ja ... ľúbim ťa." Posledné dve slová som povedala po tichu. Dúfala som, že to nepočul. Zadívala som sa do zeme. Nechcela som vidieť jeho reakciu. Priblížil sa ku mne a hlavu mi zdvihol. " Aj j a teba." Povedal a jeho pery jemne priložil k mojim. Nežne ma pobozkal a odtiahol sa. Nehybne som tam stála a pozerala sa na neho. Harry sa točil a zo šuplíka nočného stolíka vytiahol malú krabičku. Dobre som vedela čo tá malá krabička obsahuje. Videla som hu pred viac než pol rokom. Kľakol si a zase sa na mňa zadíval tými jeho kukadlami. Otvoril krabičku. " Tento prsteň má patriť len a len tebe! Nikomu inému. Nikdy som ťa neprestal milovať. Až keď som o teba prišiel som zistil aký poklad som stratil. Mrzí ma to. Viem je na t skoro ,ala raz sme si to vyskúšali. Preto sa ťa pýtam...." nestihol ani dopovedať a ja som prikývla. Prsteň mi nasadil na prst a pobozkal ma. ZA dve minúty čo sme spolu som už ja zasnúbená. Sadli sem si na posteľ a všetko si vysvetlili. Zistili sme, že odlúčenie od seba bola tá najväčšia chyba. Opäť sme sa milovali tak ako pred tým. Vlastne sme sa nikdy milovať neprestali.
The end
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Domčiatko Domčiatko | 18. června 2012 v 17:08 | Reagovat

krasne :)

2 lovestoryaboutonedirection lovestoryaboutonedirection | 18. června 2012 v 20:36 | Reagovat

ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama