Moments...5.

8. května 2012 v 11:24 |  Moments

Stáli tam moji rodičia a vyberali si z auta veci. Úsmev na tvári mi skrehol. Chcela som aby boli s nami, ale to som bola malá. Teraz? Nie sú pre mňa moji rodičia, môžem ich tak volať , ale nikdy k nim nič cítiť nebudem! Ako môžem cítiť niečo pozitívne k niekomu, kto nás opustil keď som bola ešte malá a od vtedy sa ukázal len pár krát. Kufor nechali pred domom a prišli za mnou. Mama ma silno objala a otec tiež. " Alex! Kufre!" zvreskla mama. Dor pribehla a kufre odniesla do izby. " povedala som Alex! Nie Dor!" skríkla ešte raz. " Chýbala si nám. Ale čo to preboha máš na sebe? A kde je Fred?" spýtala sa mama a tlačila sa dnu. Usadili sa na gauč ako keby tu boli doma. " Fred šiel von s priateľkou aj na koňoch a ja idem von tiež. Dor, Alex ahojte!" skríkla som a už som sa aj vytrácala s obývačky. "Kam ideš? Dnes ideme na čaj k známym. Vlastne sú to obchodníci. Takže chod do izby, daj si niečo elegantné a príď´ dole." Povedala mama prísne. Otec stále pozeral do toho svojho notebooku a nás si ani nevšímal. "Ale ja som sa dohodla. A už to odvolať nemôžem.". "Ale môžeš!" zakričala mama. "Slečna Sofia, máte návštevu." Povedala Dor. Slečna? A ozaj tak ma volá len pred rodičmi. Prikývla som a už som mala na odchod, keď mama skríkla. " zostaneš doma!". " Počkáš pokiaľ mu poviem, že sa dohodneme neskôr!" skríkla som ja po nej a vypadla som s obývačky. " prečo prišli?" spýtala som sa Dor a vyšla som s ňou pred dom, kde stál Harry. " Vraveli mi, že chcú prísť domov. Ale o pár dní sa vrátia naspäť." Povedala pokojne. "O pár dní? A kto ich má strpieť?" spýtala som sa. Mykla plecami a zatvorila za mnou dvere. Vrhla som sa na Harryho. Silno ma objal a otočil ma vo vzduchu. Položil ma na zem a usmial sa. " teta?" spýtal sa. Zaklamala som mu, povedala som, že som na prázdninách u tety. " Hej teta. Vlastne dnes nemôžem, musíme ísť na čaj k známym. Ale mám pre teba dobrú správu." Povedala som a zákerne som sa usmiala. "Škoda, tešil som sa. Tak von s ňou!" povedal nadšene. Načiahla som sa k nemu a pobozkala som ho. Ale iba tak jemne. Pritiahol si ma bližšie a začal ma vášnivo bozkávať. Pocity vo mne sa zmiešavali bola som neopísateľne šťastná a zároveň som nevedela či ej to správne. A vlastne prečo nie? Poznám ho! A chcem ho. Milo sa na mňa usmial a prerušil chvíľku ticha. " Takže od teraz sa mám považovať za zadaného?" spýtal sa a v očiach mal iskričky. Prikývla som. Sladko ma pobozkal. " už budem musieť ísť. Ale zajtra môžeme vybehnúť niekde na lúku." Povedala som milo. "Tak fajn. Zajtra tak ako dnes. Ľúbim ťa." Povedal a pobozkal ma. " Aj ja teba." Povedala som. Ešte som ho objala a utekala som do vnútra. Začala som skákať a vrieskať ako pobláznená. Fredy priskočil ku mne, jeho priateľka práve odišla. " Ja som oficiálne zadaná!" skríkla som. Fredy ma silno objal a tešil sa so mnou. " okamžite sa choďte prezliecť!" skríkla mama a hnala nás do izieb. Musela som si dať biele šaty s čiernou stuhou a čiernymi doplnkami. Vlasy som si musela zopnúť do divného tvaru. Vypínala mi nich Dor. Fredy bol v saku. Vyzeral smiešne. Sadli sem do auta a prišli sme do nejakého paláca. Celú dobu som sa príšerne nudila. Bolo to všetko také strašne elegantné a vyčačkané. Bola som rada, keď sme s tade vypadli. " Ty máš priateľa?" spýtala sa mam pri ceste domov. " Vieš čo nie poníka!" povedal Fred. " Teba sa nikto nič nepýtal." Skríkla mama. Všetci sme stuhli. Vie ona normálne rozprávať? " nie. Je to len priateľ. Nič viac." vysvetlila som. "Prečo ste sa bozkávali? Nie som slepá." Povedala mama. " Dobre. Nie je to len priateľ, je aj niečo viac." Povedala som napokon. "Zakazujem ti stretávať sa s ním!" skríkla prísne mama, keď sme vystupovali z auta. "To mi zakázať nemôžeš!" skríkla som po nej. "Ale áno môžem! Som tvoja matka!" skríkla po mne. Otec odišiel telefonovať so zákazníkmi a Fred stál za mnou, ako opora. " Matka? Myslíš, že sa takto správajú matky? Celý rok sa neukážu a potom sa budú hrať na matky!" skríkla som po nej. " Máš zaracha! A nikdy ťa sním nechcem vidieť! Nikdy!" skríkla mama. " neznášam ťa!" skríkla som a zo slzami som utekala do svojej izby. Fredy sa s ňou ešte hádal.

Harry

Trošku ma mrzelo, že so mnou nemohla zostať. Ale bol som veľmi rád, že sme konečne spolu! Tak dlho mi trvalo to aby som si mu získal. A teraz? Konečne! Konečne je moja a ja hu už nikomu nedám. Po prvý krát cítim niečo čo som k nikomu necítil. Poskakoval som si pri ceste domov. Skočil som a otvoril som dvere od domu. " už ste spolu?" spýtal sa Louis a to asi nemal. Všetci sa n mňa pozreli a žiadali odo mňa vysvetlenie. Zahrnuli ma otázkami a tak som im teda niečo o Sof povedal , o niečom vedel len Louis. Stále je môj najlepší kamarát, je to síce decko ,ale viem, že sa mu môžem zdôveriť. "A to si nám nevedel povedať skôr? Mohli sme jej zaspievať a hneď by si hu získal!" podotkol Zayn. " Ona nás nemá rada. Vlastne nás ani nepozná a porovnáva nás s Bieberom". "To je super!" skríkol Niall. " Myslí si , že je buzerant!" vysvetlil som im to. " Bratm keby len vedela, že ty si jedným s členov." Poťapkal ma po chrbte Liam. " Nechcel som aby to vedela. Aby ma milovala kvôli sláve. Chcel som aby ma milovala preto aký som. Idem hore." Povedal som. Všetci prikývli a nechali ma odísť, aj tak pozerali nejaký nudný film. Dal som si horúcu sprchu. Uložil som sa do postele a v tom mi zazvonil mobil. Zdvihol som a spoza telefónu som počul vzlyky. "Sof? Deje sa niečo? Prepáč mi to, ale nesmiem sa s tebou stretávať. Bude to tak lepšie. Nevolaj mi, vymaž si moje číslo a zabudni na mňa. Prepáč." Započul som krik niekoho v pozadí "Okamžite to zlož !Zakázala som ti to! Bleskom!( vrieskala nejaká pani.) Už. Prepáč." Povedala a zložila. Po tvári mi stekali slzy. Deje sa niečo a čo ten zvuk ? Vravela ,že ona a teta spolu vychádzajú. Dnes už za ňou nepôjdem , ale zajtra sa zastavím u jej tety. Do izby vtrhol Louis. Vždy u mňa spával. Vlastne od vtedy od kedy mu zomrel jeho macík. Bojí sa tmy. Povedal som mu o tom divnom telefonáte. Vždy som mu absolútne všetko hovoril a on zase mne. " dobrú noc mrkva!" zahlásil keď bolo po debate. " Mrkva ? Ty si taký debil!" povedal som a začal som sa smiať. " Debil?" skríkol Louis a začal ma kopať, štekliť a báchať vankúšom po hlave. Zrazu do izby vtrhli aj ostatní členovia v boxerkách, tak ako sme boli my , a vankúšová vojna sa začala. Hádzali sem po sebe vankúše, mlátili sme sa s nimi a robili sme hovadiny. Celý my! Nakoniec chalani odišli a zostali sme v izbe s mrkvou sami. Už som skoro spal keď mi po hlave vankúšom treskol Louis. " Louii!" skríkol som. " SI hore? Prepáč." Povedal previnilo a pri mojom vražednom pohľade sa začal hrozne smiať a váľať sa tam po posteli. Pri pohľade na Louisa ako sa tam skŕča a rehlí sa som sa aj ja začal. V tom si Louis pokojne sadol a povedal. "Harry spi! Už aj!". Usmial sa s tým svojim pohľadom a zaľahol. Urobil som to isté a nejako som zaspal.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama