Moments...4.

6. května 2012 v 16:24 |  Moments

Sofia

Zobudila som sa na pípanie môjho mobilu. "wrrr! Však je ešte len..." pozrela som s a na hodinky a bolo už desať. Zvyčajne som spávala do pol 8. Pretože o 8 sme mali raňajky. Náročky som vstala postele, pretrela som si oči a ešte rozospato som nejako prešla do kúpeľne. Pustila som si na seba horúcu sprchu aby som sa prebrala. Spravila som si rannú hygienu. Vlasy som si dala do drdolu. Prebehla som rýchlo do šatníka , vytiahla som si fialové voľné tričko. Áno ,fialová je moja najobľúbenejšia a ešte červená. A čierne legíny. Moje nohy sa dotýkali studenej podlahy .Začala som otvárať dvere na mojej "komnate" a v tom som si spomenula na dôvod , prečo som sa vlastne zobudila. Môj mobil predsa! Už mi bola na nohy dosť zima, vytiahla som si baleríny a pozrela som sa na displej môjho telefónu. "Ak chceš môžeme sa dnes ísť prejsť. Napríklad pri lúku neďaleko tvojho domu. -Harry." Za chrbtom som počula klopkanie lodičiek. Rýchlo som naťukala : Tak fajn. O pol tretej ma tam čakaj -Sofia. Otvorili sa dvere a dnu vošla Dor. " Nebola si na raňajkách! Ja sa môžem o teba báť. Tak ako bolo včera?" spýtala sa. " Zaspala som. Super, boli sme na zmrzline a prechádzali sme sa. Fredy spal u priateľky a tak ma bol odprevadiť domov." Povedala som a ustlala som si posteľ. "Stalo sa niečo, medzi tebou a tým... Ako sa volá?". " Harry. Nie nič. Sme len priatelia. Nič viac!". Chytila som Dor a vyšli sme von. Ťažké dvere som za sebou zabuchla. Boli veľké, ťažké a nepriezvučné. Otvorili sme ďalšie veľké dvere do jedálne. " Naozaj toto nebol palác?" spýtala som sa. " Hej. Máte nejaké kráľovské korene. Ste potomkovia nejakého lorda. A preto bývate tu." vysvetlila mi Dor. ZA stolom sedel brat a vyškieral sa na mňa. " Ako bolo," spýtala som sa. " Skvele! Takže si všetko domysli! Ty povedz.". " TY si s ňou ....? Nič sa nestalo. Len sme sa prechádzali a rozprávali. Je to fajn chalan." Milo som sa usmiala. Fredy prikývol .Ďalej pokračoval v jedení. Pokrútila som hlavou a vrhla som sa na to aj ja. "Môžem ísť dnes von?" spýtala som sa Dor. Mohlo byť ale pol 1. " V tomto?" spýtala sa a ukázala na moje oblečenie. Bola som totižto prevetrať Scarlett. Pokrútila som hlavou. " Tak fajn. Dávaj si pozor!" povedala Dor a v rukách mala vysávač. Vybehla som hore a spustila som na seba teplú vodu. V uteráčiku som prebehla do šatníka. Zabuchli sa dvere na mojej izbe. Nakukla som v spodnom prádle do spalne. Na vankúšiku sedel Fredy. Pousmial sa a začal mi hovoriť o tej babe. Nechala som si na sebe legíny a na vrch som si dala kockovanú košieľku. Vlasy som si dala zase do drdolu a na predok drdolu ( čiže na prednú časť hlavy/ vlasov) som si dala veľkú čiernu mašľu. Obyčajné Vans postačia. " Už som. Zdá s a, že je veľmi zlatá. Prepáč, ale nestíham!" povedala som nervózne a objala som ho. Brat ma chytil a do ruky mi podal rúž. Rýchlo som utekala do kúpeľne, natrela som si jemný make-up, špirálu a rúž. Zobrala som si čiernu kabelku s veľkou mašľou, hodila som si odo nej : kľúče, mobil, rúž a ešte pár základných vecí. Lúka bola ,ale sedemsto metrov od nás. A ulicu k nášmu domu lemovali veľké stromy, takže nebolo vidieť náš dom. Pribehla som pri lúku a uvidela som ho ako sedí na tráve a s niekým telefonoval. Ticho som si k nemu sadla z rozhovoru som nič nepochopila. " Hej mrkvička aj ja teba. Pozdravuj Nialera a Zayna a povedz mu, že mu sľubujem , že mu zajtra to zrkadlo donesiem!........A kde je Liam?..... Aha a El?.... Nič s ňou nemám! Neboj sa..... JA už musím, vrátim sa asi neskoršie! Ahoj mrkva." Povedal a zložil. " Musela by si poznať mojich priateľov aby si nášmu rozhovoru pochopila. Ideme?" spýtal sa ma a postavil sa. Prikývla som a nasledovala som ho. Perfektne sme sa bavili. Začalo sa stmievať a ta ma Harry odprevadil zase na ulicu a odišiel.

O dva týždne
Dnes mám s Harrym 10 stretnutie! ZA rande som to nepovažovala, pretože sme boli len priatelia. Som rozhodnutá ,dnes mu poviem , čo k nemu cítim. Dala som si na seba fialové tričko, ktoré mi odhaľovalo brucho, a červené rifle. Doplnila som to fialovými doplnkami. Otvárala som dvere a pohľad na to čo som videla práve pred naším domom som nikdy nechcela vidieť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama