Moments...3.

3. května 2012 v 14:33 |  Moments
Trošku dlhšia, ale aspoň vám to njeako vynahradím
Keď som sa ráno zobudila utekala som rýchlo do sprchy a potom do šatníka. Som len doma, takže sa nemusím maľovať. Chcela som ísť zo Scarlett na prechádzku a tak som si rýchlo na seba hodila rajtky a ten zvyšok čo som mala na poličke a utekala som na raňajky. Na nikoho som nečakala rýchlo som sa najedla a utekala som von. Samozrejme to by som nebola ja keby som do niekoho nenarazila. " Počkáš ma!" spýtal sa Fredy. Prikývla som. Vošla som do stajne a pripravila som si Scarlett. Hladkala som hu na krku a v tom sa dovalil Fredy. Rýchlo si nachystal Sparksa. Vyšla som zatiaľ von a naskočila som na Scarlett. Fredy tiež vyskočil na Sparksa a prikrokoval ku mne. " Vodopády?" spýtala som sa. Prikývol a už ho aj nebolo. Pohnala som Scarlett. Užívali som si jazdu na koni, Scarlett bola veľmi múdra a počúvala na slovo. Ani som sa nesnažila a predbehla som Fredyho. Zoskočila som zo Scarlett a uviazala hu k stromu blízko vody a zelene. O chvíľu do cválal aj brat. Urobil to isté a prisadol si ku mne. " Kto je ten Harry?" spýtal sa ma. " Kamarát." Pousmiala som sa na spomienke na jeho krásny úsmev. " No ták. Povedz mi všetko o včerajšku ja som ti povedal!" vyzval ma Fredy. Začala som mu hovoriť čo všetko sa včera stalo. Bol to môj brat ,ale mohla som mu povedať všetko. " Vieš, je aj dobré, že mu ten mobil zazvonil. Nemala by si do toho skočiť tak zhurta. Všetko má svoj čas." Vysvetľoval mi brat. Pozorne som ho počúvala. Záležalo mi na jeho radách. " Dnes idem do mesta. Pôjdeš?" spýtal sa ma po dlhej chvíľke ticha.. "A za kým?" spýtala som sa ja jeho. " Za Harrym.". " Ale my sme len priatelia. A neozval sa mi, určite si nič nepamätá. Sľúbil si mi, že ma prevezieš na motorke!" povedala som a vyskočila som na Scarlett. " Tak fajn. Najskôr ťa povozím a potom pôjdem do mesta." Povedal a tiež vyskočil. Prišli sme do stajne. Maggie nám uplakane chytila kone a odišla do stajní. " Deje sa niečo?" spýtala som sa. " Nie. Všetko ej v poriadku. Len som sa zľakla, že sa niečo stalo Briete." Povedala už pokojne. Brieta bol jej kôň. Utekala som do izby a dala som si sprchu. Po sprche som si zo šatníka vybrala moje obľúbene červené rifle, červeno-čierne pásikavé tielko a na tom som si dala koženku. Na nohy som si dala čierne tenisky. Zazvonil mi mobil. Pozrela som sa na displej a skoro som odpadla. "Nádych, Výdych Sofia!" povedala som si sama pre seba a zdvihla som. " Ahoj, to som ja Harry. Ahoj. Myslela som si , že sa neozveš. Prečo? Prečo by som sa nemal ozvať takému nádhernému dievčaťu? Myslela som si, že si nič nepamätáš. A neklam. Nebol som opitý! A neklamem! Chcel som sa ťa spýtať či by sme dnes nešli von. Len tak na zmrzlinu. A niekde do parku .Tak fajn. Kde? Pri London Eye o hodinku. Tak super budem tam Ahoj" zložila som a začala som vrieskať. Pribehla Dor. Vyskočila som na ňu a objala som hu. Divno sa pozerala a iba zakričala"Obed!". Rýchlo som šla naspäť do šatníka. Namiesto koženky som si dala červený blazer a čierne topánky na platforme. Naniesla som si jemný make-up, špirálu a lesk a vlasy som si nechala len tak spustené.. Vytiahla som si červenú malú kabelku a nahádzala som si do nej potrebné veci. Zbehla som presne na čas do jedálne a najedla som sa. " bolo to výborne ,ale teraz už musím." Povedala som a vstávala som od stola. " A kam?" spýtala sa Dor. "Do mesta, včera som si našla priateľku Har... Hermionu." Vykoktala som zo seba. Brat sa začal smiať. " včera stretla chalana, Harryho a teraz s ním ide na rande. A keď sme už pri tom aj ja idem na rande. Zaveziem ťa tam. Kde sa máte stretnúť?" pýtal sa Fredy. " pri London eye." Povedala som a spolu s Fredym sme kráčali s jedálne. "Ahojte!" zakričali sme keď sme vychádzali. Fredy sadol za motorku a dal si prilbu. Tiež som si dala prilbu a sadla som si. Pevne som ho stisla. Nie je to prvý krát, čo s ním jazdím na motorke. Kedy sme mali motorku a tak sme spolu s bratom na nej jazdili. Cesta trvala dlho. Prišli sme pri London eye a už som mala 10 minútové meškanie. Podala som bratovi prilbu a utekala som za Harrym. Sedel na lavičke a čakal ma. "Prepáč." Povedala som zadýchane. "to je v poriadku. Ideme?" spýtal sa a postavil sa s lavičky. Prikývla som a nasledovala som ho. Objednali sme si zmrzlinu. Ja čučoriedkovú a Harry vanilkovú. Sadli sme si na lavičku a lízali sme zmrzlinu. " nepoznáš One Direction?" spýtal s apo chvíľke ticha Harry. "One Directčo?" spýtala som sa. Harry sa začal smiať a preniesol to aj na mňa. " One Direction. Je to skupina. Teraz sú tu trošku známy. Chlapčenská skupina, naozaj ti to nič nehovorí?" spýtal sa zas. " nie. Buzerantov nepočúvam. Nemám rada také tie buzerantské pesničky. Tipujem, že tí chalani budú niečo ako Justin Bieber. Prečo sa to pýtaš?". Nachvíľku mu z krehla tvár ,ale v zápeti povedal. " Asi sú buzeranti. Majú také pesničky. Nenávidím ich , za to moja sestra ich miluje." Povedal a začal sa smiať. Napodobňoval tam buzeranta a ja som sa tam váľala po zemi. "Máš pekný smiech." Zhodnotil. " Aj ty. Nepôjdeme hore?" spýtala som sa a ukázala som na veľké eye. Schytil ma za ruku a ťahal ma hore. Už bola tma. Ani neviem ako rýchlo to všetko ubehlo. Koleso sa pomaly otáčalo. Už sme boli na vrchu. Nikdy som tu nebola. Wau! Je to nádherné." Povedala som s otvorenými očami. " je tu nádherne." Povedal Harry a nahol sa ku mne. Zase sa naše pery dotkli, ale teraz už žiaden mobil nezazvonil. Nežne ma pobozkal a odtiahol sa. Prisunul si ma bližšie k sebe. "Nie je to pri skoro?" spýtala som sa. " Ak nie so na to pripravená, tak ja spomalím." Povedal a milo sa usmial. " Ja... ja neviem. Ja aj chcem, ale zdá sa mi to.. skoro. Ani ťa nepoznám." Koktala som. " Ale áno. Povedal som ti o sebe všetko. Ale ja si počkám.".Už bolo dosť hodín a ten najvyšší čas , ísť domov. Zavolala som Fredymu. " kde si? JA dnes nespím doma. Nie je to pri skoro? Poznám hu už rok a sme spolu už mesiac. Ty rozprávaj. Nemôžem! Stojí vedľa teba? Hej. Dal ti už pusu? Nie je na to pri skoro? Takže dal! Ak ho ľúbiš tak nie je, ak nie tak si ešte počkaj. Aha. Tak aj pôjdem! Pekne nechal si ma v štichu. A teraz mám ísť sama domov? Prepáč, ak chceš môžeš prísť k.... nie vás rušiť nebudem. Stopnem si taxík .Pá." zložila som. "Odprevadím ťa?". " No dobre teda." Povedala som. Kráčali sme po prázdnej ulici a blížila sa naša ulica. Vlastne bola, ešte ale 600 metrov. Lenže na našej ulici bol náš dom jediní. Povedala som mu, že bývam v malom dome a nie na veľkom statku. Tak tu stačí." Povedala a zastavila som. "Vieš, že si nádherná? Máš nádherné oči a ten tvoj smiech. A nie si len pekná, ale aj múdra a príjemná. A máš perfektný vkus! JA totižto milujem saká. A môj najlepší priateľ, Louis zase nosí červené nohavice a pásikavé trička." Povedal mi Harry. Usmiala som sa na neho a objala som ho. Silno ma objal a ešte dlho objímal. " Ja už pôjdem. Ahoj." Povedala som mu a dala som mu pusu na ústa. Takú kamarátsku. Zatiaľ. Zasmial sa .Otočila som sa pomaly som šla domov. Zabočila som na cestu a otočila som sa. Zakýval mi a odišiel. Bolo niečo pred pol 10 keď som prišla domov. Všetci už spali. Pobrala som sa do sprchy. Pustila som na seba horúcu vodu. Malinová vôňa môjho sprchového gélu sa predierala po celej kúpeľni. Obliekla som si moje mačiatkové pyžamko a ľahla som si do postele. Celú dobu som si ho nemohla dostať z hlavy. Už som zaspávala a v tom mi prišla správa : I love you :* -Harry. Na tvári sa mi po prečítaní objavil úsmev. Rýchlo som naťukala Sms-ku a zaľahla som do postele. Pri myslení na neho som nemohla zaspať. " A už dosť! Ja chcem spať." Povedala som si. Chvíľku som sa ešte prehadzovala nakoniec som zaspala.

Harry

Celý deň s ňou ubehol veľmi rýchlo. Je možné aby som s atak rýchlo zamiloval? Ešte nikdy som sa nezamiloval na prvý pohľad ,ale teraz. Som divný, od kedy som hu stretol. Neustále na ňu myslím. Povedal som jej názov našej skupiny a pri jej reakcii na to ma trošku pichlo pri srdci. V duchu mi znelo : Sof, keby si vedela, že je ten s tej skupiny, ktorú ty neznášaš, sedí vedľa teba. Ani o tom nevie a pri tom urazila mojich najlepších priateľov. Ale za jedno ej aj dobré, že nás nepozná. Aspoň budem vedieť, že ma miluje za to aký som a nie kvôli tomu kým som. Na London eye, úplne na vrchu som hu pobozkal. Netuším ako som zobral vôbec odvahu. Nie je na to pripravená, alebo ma neľúbi? Je to divné, odprevadil som hu pokiaľ som mohol. Povedal som jej čo si o nej myslím, tak sladko sa usmievala. Potom ma objala, objal som hu ešte silnejšie. Dala mi pusu na ústa a vzala roha. Zasmial som sa a čakal som pokiaľ nezájde za roh. Zašla a aj ja som sa pobral domov. Býval som ale pol hodinu do jej domu. Teda od tade. Po ceste som jej napísal Sms-ku. Prečítal som si tú jej: I love you too :*- Sofia. Úsmev mi zostal na tvári ,celú cestu až pokiaľ som neprišiel pred náš veľký dom. U nás to zase žilo. " Harry je zamilovaný! Bol na rande!" vrieskal Louis svojim piskľavým hlasom. A samozrejme , že sa k nemu pridali Zayn a Niall. Vrieskali po celom dome : Harry je zaľúbený! A stále dookola Hodil som nad nimi ruku a šiel som si ľahnúť. Liam bol s Dany u nej. " Harry?" spýtala sa El a vošla do izby. Ležal som na posteli len v boxerkách a snažil som sa zaspať. " hej?" spýtal som sa. " Vlastne som sa ti prišla poďakovať. Len a len kvôli tebe poznám Louisa a som s ním. Ani by si neveril , ale sme spolu už rok!" povedala El a zvrieskla. " Som rád, že som vás zoznámil." Povedal som a objal som hu. "Ty si si niekoho našiel?" spýtala sa "Hej. Lenže ona nevie kto sme. A nechcem aby to vedela.". " Aha. Tak držím palce. Idem aj za mrkvou, lebo bude žiarliť." Povedal a odcupotala s tými svojimi opätkami dole. Zaspal som ako malé bábo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama