Moments...2.

3. května 2012 v 14:32 |  Moments

Ranný budíček ako vždy a typické ráno- ranná sprcha-> smer šatník. Zo skrinky som si vytiahla obyčajné legíny a dlhý biely svetrík. Zo skrinky som vytiahla ešte aj prvý darček pre brata. Obyčajná voňavka. Vošla som po tichu do jeho izby, práve sa sprchoval. Položila som mu to na posteľ a šla som sa naraňajkovať. U stola už všetci sedeli. Prišiel brat a tak sme mohli začať raňajkovať. Po raňajkách nás vyhnali pre vetrať sa. " Ďakujem ti." Povedal keď sme boli pred stajňou. " To bola len prvá časť! Ešte mám jednu ,ale tú dostaneš až večer." Usmiala som sa. Maggie nám do rúk podala uzdy od koňov. Vyskočili sme na nich a šli sme na naše druhé obľúbené miesto. NA malú lúku pri našom jazere. Kone sme zaviazali o strom a sadli sme si k vode. Zazvonil mu mobil vytiahol ho a usmial sa na displej. Naspäť ho skoval a stále sa usmieval. "Máš babu?" spýtala som sa. " ešte to nie je isté! Ale niečo sa rysuje!" povedal a usmial sa. "Kedy si mi to chcel povedať?". " Teraz. Nepôjdeme?". Silno som ho objala. " Tak gratulujem. Už druhá!" povedala som posmešne. "Ty máš čo hovoriť." Povedal posmešne on a vyskočil na koňa. Môj brat mal priateľov. Nebolo ich veľa, ale mal. Vyskočila som na koňa a pohnala som Scarlett. Jazero nebolo až tak ďaleko. Kone sme zaniesli do stajní. Prišli sme do obývačky a na stole sme uvideli tortu s nápisom : Happy Birthday! Prisadli sme si k našej rodine a spoločne sme rozkrojili tortu a nabrali každému. Dojedli sme tortu a ako normálni ľudia sme sa bavili. Obi dvaja sme dostali náramky. Zazvonil zvonček a ja som sa rozutekala k dverám. Vždy som túžila po tom aby prišli, ale vždy a aj teraz ,som tam našla poštára. Zobrala som si obálku a otvorila som hu. Jednu časť som dala Fredymu, druhú som si prečítala ja. " Takže žijú. Nič neobvyklé. Momentálne sú v Genove." Povedala som. Zobrala som Fredymu obálku a zaniesla som hu do krabičky. Bolo ale 5 hodín keď mi brat zaklopkal na dvere. Vošiel do vnútra s veľkou krabicou. Položil to na posteľ. " všetko najlepšie." Povedal a usmial sa. Otvorila som krabicu a vypleštila som oči. Boli v nej prekrásne čierne šaty zo zlatými gombíkmi, čierne topánky, čiernu kabelku so zlatým gombíkom. " obleč si to. Idem von." Povedal a usmial sa. Zvreskla som a vyhnala som ho. Obliekla som si šaty, ktoré mi perfektne sadli. Všetko čo obsahovala krabica som si dala na seba a doplnila som to zlatým náhrdelníkom, ktorý som od neho dostala minulý rok. Vlasy som si vyžehlila, naniesla som si jemný make-up, špirálu a červený rúž. Zobrala som si veci na jeho darček. Zbehla som dole a on ma už čakal nachystaný pri schodoch. " Vyzeráš nádherne." Povedal prekvapene. "Ďakujem. Vravela som ti, že máš dobrý vkus!" pousmiala som sa. Chytila som ho za ruku a viedla pri garáž. Zastavila som sa pred dverami od garáže a do rúk som mu podala kľúče. " To čo?" spýtal sa nechápavo. "poďme!" povedala som. Otvoril dvere na garáži a pred ním stála motorka. Zvrieskol ako malý a objal ma. " Ako si vedela? Ďakujem.". " Viem. Ideme na nej?". "Nie. Alex nás od vezie." Povedal a ťahal ma za Alexom. Otvoril mi dvere a sadli sme si do auta. Fredy mu nadiktoval adresu a už sme sa aj viezli. Zastavil pred nejakým klubom. Dohodli sme sa nech po nás ja príde, ak zavoláme. Chytila som ho pod pazuchu a šli sme do vnútra. Našiel nám nejaký stôl. Bolo tam snáď milión ľudí. Pri Fredyho si prisadla nejaká baba. Blondínka, vlasy po pás vyzerala sympaticky. "Steffi toto je moja sestra Sofia. Sof toto je Steffi, kamarátka." Predstavil nás a milo sa na ňu usmial. Podala som jej ruku a predstavila som sa jej a ona mne. Čašníčka nám doniesla tri tequily. Hodili sme ich do seba a čašníčka nám doniesla ešte ale dve kolá. Hádzali sme ich do seba jedna radosť. " nechám vás tak." Postavila som sa. " Kam ideš?" spýtal sa ma. "Neviem. Budem niekde tu.". " Dávaj si na seba pozor! Neodpustil by som si, keby sa ti niečo stalo." Povedal. Prikývla som a nechala som ich tam. Predierala som sa davom až von pri dvere. Vyšla som s toho davu a otočila som sa smerom na bar, takže som šla dozadu. Zrazu som do niekoho vrazila. " prepáč! Nechcela som. Nevidela som ťa." Ospravedlňovala som sa. " To je v pohode. Nič sa nestalo." Povedal milo hnedovlasý kučeravý chlapec s hnedými očami a milým úsmevom." Ozaj som Harry. Harry Styles." Povedal po chvíľke ticha. " Sofia Doyle." Povedala som napokon. "Nešla by si na drink?" spýtal sa milo. "No vlastne mám..... tak dobre.". " super. Chalani stretneme sa ! nečakajte ma!" zakričal na skupinku chalanov a otočil sa na mňa. Vošli sme do vnútra a sadli sme si k baru. Objednal dve tequily. " Povedz mi niečo o sebe." Vyzval ma. " Tak fajn teda. Práve dnes mám 19. Mám dvojičku, ktorá sedí práve niekde tam pri stole. Bývam v .... v malom domčeku na predmestí Londýna. A nie som ničím výnimočná. Nemám priateľov. A teraz ty." Povedala som. " Mám 18.Bývam na kraji Londýna aj s mojimi priateľmi v malom domčeku. A pracujem tu. Mám sestru. To je asi všetko. A všetko najlepšie! Nejdeš tancovať?" spýtal sa a pozrel sa na mňa s tými nádhernými očami. Prikývla som. Predrali sme sa na tanečný parket, kde bolo tak tesno ,že sme boli od seba asi centimeter. Keď sa mi už nechcelo tancovať, zdalo sa mi, že ani jemu navrhla som nech si ideme sadnúť k stolu. " Ahojte. Toto je Harry, kamarát. Ak chcete môžete ísť tancovať." Navrhla som a oni súhlasili. Harry si prisadol a celý večer sme sa dobre bavili. Bol zábavný a pri tom zlatý. A s Fredym si rozumel. " Nejdeme na vzduch?" spýtal sa. Prikývla som. Vyšli sme s klubu a sadli sme si na najbližšiu lavičku. "Si voľná?" spýtal sa po chvíľke ticha. Nechápala som . "No ,že či máš chalana." Povedal napokon. "Aha. Nie a ty?" odpovedala som prekvapene. "Nie. A s poslednou som spravil veľkú chybu." Povedal a sklonil hlavu. " prečo? Akú chybu?". " Má 32 a teraz sa mi priatelia smejú, že keď ma baba 18 povedia , že je na mňa primladá .A že či sa potom necítim ako pedofil. Nevedia pochopiť, že Caroline bola výnimka." Vysvetľoval mi. "Aha. Myslím si, že je jedno koľko mala rokov, ak si hu mal rád." Povedala som a milo som sa usmiala. Vonku bola riadna zima. " je ti zima?" spýtal sa. "Ani nie." Povedala som, síce som poriadne zaklamala. Mala som pocit, že zamrznem. Vyzliekol so mikinu a prehodil hu cezo mňa. Usmiala som sa a v tom sa stalo niečo čo som nečakala. Začal sa približovať. Nevedela som čo mám spraviť. Poznám ho sotva pár hodín. Iba som tam tak stála a nehýbala som sa. Jeho pery sa dotkli mojich, ale v tom mu zazvonil mobil. Odtiahla som sa. Zdvihol ho. " Nie........ neviem kedy prídem...... teraz? Ako pôjdem domov zastavím sa tam....Super..... Čau!" povedal nahnevane. " kde sme to skončili?" spýtal sa a sladko sa usmial. " požičal si mi mikinu a ... a ja už musím. Prepáč." Povedala som a otočila som sa na dvere klubu. Práve z nich vyšiel Fredy, rozlúčil sa s priateľkou. " Ahoj." Milo som sa usmiala. Chytil ma za ruku. " Stále nemám tvoje číslo." Povedal a usmial sa. Nadiktovala som mu ho. " Ozvem sa ti." Povedal a objal ma. To robí asi ten alkohol. Ruky som teda položila na neho. Pustila som ho a odišla som. Ešte som mu zakývala a podišla som ku Fredymu. " Wau! Sof, berieš si odo mňa rady?" spýtal sa. " nie. Kde je Alex?" spýtala som sa. Zrazu som započula zvuk motora a uvidela som naše čierne auto. Nastúpili sme a po ceste domov mi brat vravel aká je tá baba skvelá. Smiala som sa na tom čo mi vravel. Kde sa to v mojom bratovi berie. Trošku ošľahaná som vystúpila a odomkla som dvere. Našťastie všetci už spali atak sme s a s Fredym rýchlo pobrali do izieb. Dala som si rýchlu sprchu a hodila som sa do postele
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama