Moments...1.

2. května 2012 v 19:36 |  Moments

Zobudila som sa na slnečné lúče, ktoré mi dopadali na tvár. Rýchlo som šla do sprchy. V uteráčiku som sa pobrala do môjho obrovského šatníka. Neviem na čo nám rodičia postavili taký veľký dom. Dala som na seba biele krátke šaty, biele baleríny a zobrala som si bielu kabelku. Dala som si jemný make-up, špirálu a lesk. Prichystaná som sa rozutekala do bratovej izby." Vstávaj!" skríkla som a odostrela som mu veľké ťažké závesy . "To si ty Sof ?" spýtal sa ospalo. Skočila som mu do postele a prikývla. Otočila sa na druhý bok a ďalej spal. Začala som skákať po posteli a po ňom a kričala som. " Vstávaj! Vstávaj! Vstávaj!" a stále dokola. " už som hore ty blázon!" skríkol a sadol si. "Tak sa obleč! Ideme do školy!" zakričala som a utekala som dole po schodoch. Na stole nás už čakali veľké raňajky. Vždy sme raňajkovali, obedovali aj večerali všetci spolu. Celý personál ,ja a môj brat. Keď však prišli rodičia brali sme ich ako sluhov a nerozprávali sme sa s nimi. Rodičia to neuznávali, preto nám kázali nerozprávať sa s nimi. Prisadol si ku mne Maggie. Dorris a Alex prišli ako vždy spolu, samozrejme boli predsa manželia. A ako vždy posledný prišiel môj brat. Spoločne sme sa naraňajkovali a Fredy nás odviezol do školy. Všetci bývali u nás. Brat zastavil na parkovisku pred školou a spolu sme vošli do školy. Posledný deň v škole prebiehal ako každý iný. Keď sme konečne s tadiaľ vypadli išli sme s bratom do Nandos. Po obede sme šli domov. S Alexom sme sa dohodli, že dnes nebude variť obed aj pre nás. Poupratovala som si izbu a vyhádzala šatník. Celý zvyšok dňa som strávila triedením môjho šatníka. Nepotrebné veci som dala Dorris. Tá ich vždy odniesla na charitu. Večer sme sa s Fredym naháňali, kvôli poslednému cukríku čo som mu zjedla. Vždy sme boli ako blázni. Nakoniec ma chytil a prehodil ma ako plece. Utekal so mnou na záhradu až k bazénu, kam ma aj hodil. Vynorila som sa a vyliezla som s tade von. Vonku bolo strašne zima. Fredym cezo mňa hodil ruku a keď mi podával ruku na zmierenie, využila som príležitosť a sotila som ho tam. Po vynorení sa na mňa vražedne pozrel. Podala som mu ruku a on ma stiahol do bazéna. Topili sem sa tam a vrieskali sme po celej veľkej záhrade. " Zbláznili ste sa? Sú iba 3 stupne! Rýchlo do vnútra! Zamrznete." Kričala po nás Dor a podávala nám osušky. Rýchlo sme pre utekali do domu. Každý do svojich izieb. Rýchlo som sa ešte osprchovala a šla som späť.
Ráno som vstala tak ako zvyčajne. Hodila som si na seba župan a šla pohľadať brata. Vždy som ho hľadala. Po ceste som stretla Dor. "Fredy jazdí vonku na koňovi." Povedala Dor a podávala mi moje jazdecké oblečenie. Usmiala som sa a šla som sa prezliecť. Obliekla som sa do jazdeckého oblečenia ale ešte pred tým som si dala ešte sprchu. Zobrala som si banán, ktorý som po ceste zjedla. Vyšla som do záhrady a Fredyho nikde. Zrazu som len započula klopkanie kopýt a otočila som sa. Okolo mňa krokovala Fredy aj zo Sparksom. " Ideš?" spýtal sa. Prikývla som a rozutekala som sa do stajní. Pri nich som spomalila a pomaly a hlavne po tichu som vošla do stajní. " Tu máš Scarlett." Povedala Maggie a podávala mi uzdu od nej. Prikývla som a vyviedla som Scarlett pred stajňu. Maggie mi hu očistila aj pripravila. Pohladkala som Scarlett a vyskočila som na ňu. Ešte raz som hu pohladkala. Dala som si zopár koliečok. Prikrokoval za mnou Fredy a pousmial sa. " Tu máte občerstvenie. Aj pre vás aj pre kone." Povedala Dor a podávala nám taštičku . Zavesila som hu na Scarlett. " preteky?" spýtal sa Fredy. " Počkám ťa pri vodopáde." Povedala som mu posmešne. " Takže tri, štyri!" skríkla Maggie a za nami zostal už len prach. Najskôr sme šli klusom a neskôr cvalom. Scarlett bol nádherný kôň ,čisto biely a Sparks bol zase čierny. Pomaly som spomaľovala, pretože sme boli už dosť blízko. Odkrokovala som si to až k vodopádu. Fredy už sedel na skale a smial sa. Zaviazala som Scarlett okolo stromu. Koňom som dala jabĺčka a mrkvičky a prisadla som si k Fredymu. Pozrela som sa smutne do zeme. " Ale no tak, Sof. Nabudúce vyhráš. Vieš, som starší, to preto." Povedal a usmial sa. " O pár minút!" vybehla som na neho. Pritúlil si ma bližšie. " aj tak vždy budeš moja malá sestrička. Mám ťa rád, Sof.". " A ty vždy budeš starší brat. Aj ja teba." Usmiala som sa. S mojím bratom som sa mohla rozprávať o všetkom. " Stmieva sa. Mali by sme ísť." Povedal a vstal. Prikývla som a odpínala som Scarlett. Čakala nás dlhá cesta domov. Prišli sme domov pred stajňou nás už čakala Maggie. Zosadli sme s koňov. Zobrala nám uzdy a pobrala sa do stajne. "Zvládneš to?" spýtal sa Fredy. Otočila sa a prikývla. Otočila sa naspäť a šla ku koňom. Vyzliekla som zo seba veci a položila som si ich na poličku v šatníku. Mala som tam samostatný kútik. Prehodila som si cez seba župan a chcela som ísť do sprchy. Zatvorila som veľké dvere od šatníka a otočila som sa na izbu. NA mojom sedacom vankúši sedel brat. " Zajtra máme narodeniny. Som zvedavý či tí dvaja pošlú nejaký pozdrav." Povedal posmešne. Zo zásuvky na mojom písacom stolíku som mu podala malú krabičku, kde boli všetky pozdravy od našich. Dostávali sme ich v jednej obálke, ale každý mal iný pozdrav. " Ja idem do sprchy. Pozri si ich zatiaľ." Povedala som a utekala som do sprchy. Rýchlo som sa osprchovala a obliekla som sa do pyžama. Fialové tielka s mačiatkom a krátkych šortkách, tiež s mačiatkom. Prisadla som si k bratovi, ale na druhý vankúš. Oprela som si o neho hlavu, a chrbát som si oprela o stenu. " Nie je ti to niekedy ľúto?" spýtala som sa po chvíľke ticha. "Ako to myslíš?" spýtal sa nechápavo. " To že nás rodičia opustili.". " To? Nie! Pre mňa oni nie sú moji rodičia. Iba ľudia, ktorý sú veľmi milý, keď nám darovali takýto dom a pozemok a ešte aj plné účty.". " Ty to berieš takto? Ide ti len o peniaze?". " A ako to mám brať ? Takt je to najlepšie. Som unavený. Zajtra je deň D! Takže mám pre teba veľa darčekov." Povedal a usmial sa. " Aj ja pre teba." Povedala som. Dala som mu pusu na líce a objala som ho. " Dobrú noc." Povedal milo a usmial sa. " dobrú!" povedala som mu, keď som ležala v posteli. Usmial sa, zhasol mi svetlo a odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barča Barča | 3. května 2012 v 13:55 | Reagovat

krásne

2 lovestoryaboutonedirection lovestoryaboutonedirection | 3. května 2012 v 14:21 | Reagovat

ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama