Stole my heart ...17.

18. dubna 2012 v 19:38 |  Stole my heart

Louis
Boli sme v šatni a čakali sme na začiatok koncertu. S chalanmi sme robili všelijaké hlúposti. Hrali sme preteky . Naháňali sme sa ako o život. "O päť minút začíname! Posledné úpravy!" skríkol Ed. Sadli sme si na stoličky a pribehli k nám maskérky. Ed nám ešte všetko zopakoval a už sme sa aj postavili na určené miesta. Započuli sme vreskot báb. Usmiali sme sa, pretože sm esi ich vedeli predstaviť. Na povel sme skočili na pódium. Pred nami bolo milión vrieskajúcich báb.Ten pocit sme milovali. pocit, keď viete , že vás neikto zbožňuje.
Neskôr (Terri)
Zobudila som sa na neznámom mieste. Bolela ma hlava. Otočila som sa po miestnosti. Sedela tam Lily s hlavou v dlaniach. "Lily?" spýtala som sa. Priskočila ku mne. V očiach sa jej leskli slzy. Chytila som sa za hlavu. " Mala si rozbitú hlavu." Povedala s plačom. V tom ma napadlo jedno. Dieťa! Rýchlo som sa chytila môjho bruška. Naraz už nebolo veľké ako vždy, bolo malé ,ako pred tým než som otehotnela. " Ja, Ja..." síce som nedokončila ale Lily prikývla. Rozplakala som sa a ona ma silno objala, aj ona sa rozplakala. " Ako sa to stalo?" spýtala som sa. "Spadla si z rebríka a silno si si narazila hlavu. Dopad bol príliš silný, a malé to nezvládlo. Je mi to ľúto." Povedala pomedzi plaču. Otvorili sa dvere a do izby vošiel doktor. Mohol mať okolo 30, tmavovlasý s hnedými očami. Bol veľmi sympatický. Spravil mi rýchle vyšetrenie. " Tak, slečna ako vám je?" spýtal sa milo. " Pán doktor, ako mi môže byť? Trošku ma bolí hlava, ale vysvetlite mi čo sa stalo." Povedala som . Utreli mi slzy. "Pád bol silný. Vaše dieťa nezvládlo prudký pád a skolabovalo. Máte zašitú hlavu. Dieťa sme vybrali." Povedal a v jeho očiach som videla náznak slzy. " Ako vyzeralo?" spýtala som sa. " Bolo prekrásne. Vlastne bol to chlapec." Povedal milo. " Takže to bol Louis. Ale ja nemôžem potratiť. Nezvládnem to." povedala som. " Ste veľmi mladá, deti ešte mať môžete. Netreba smútiť , ale žiť! Ja pôjdem. Zajtra Vám spravíme vyšetrenia, ak budú dobré pustíme Vás." Povedal a odchádzal. " Vie o tom?" spýtala som sa. "Nie. Poviem mu to radšej osobne." Povedala Lily a chytila ma za ruku. Celý večer som sa dívala do blba a plakala som. Lily zostala som mnou, o nejakej desiatej zaspala. Ja som celú noc nespala. Stratila som časť môjho srdca. To malé som milovala . Dala by som aj vlastný život aby ono prežilo. O 10 pre mňa prišiel doktor a urobil mi hocijaké vyšetrenia. Na šťastie všetko som mala dobré. Pobalila som si veci, ktoré mi Lily doniesla a spolu s Lily sme šli k nám domov. Lily sa ma snažila nejako rozveseliť ale to sa nedalo. Nemala som chuť na nič. Ani na príhody , na ktorých som sa doteraz smiala aj pol dňa. Iba som sedela na okne a pozerala sa na upršanú záhradu a neustále plakala. Lily to vzdala. Poupratovala obývačku a spravila obed. " Dáš si?" spýtala sa. Pokrútila som hlavou. Nič som neregistrovala. Bola som prikrytá dekou a miesto môjho veľkého bruška zabral vankúš. Na posteli som mala porozhadzované fotky dieťaťa a môjho bruška. Nič som nevnímala, moje slzy padali na zem. Môj svet sa vtedy zastavil. Nič ma nezaujímalo. Iba to dieťa. Zrazu niekto položil ruku na moje plece. " Terri?" prerušil ma jeho hlas. Otočila som sa a stál tam. Pri pohľade na neho som sa rozplakala ešte viac. Odhodila som všetko zo seba a vrhla som sa do jeho náručia. Chcela som tak zostať navždy. To čom som práve potrebovala bolo v jeho objatí. "Louis, Ja.... Ja" koktala som. " Tšš. Upokoj sa. Nemôžeš moc plakať, ublížiš sebe aj.." pri slove aj sa stopol. " je to iba moja chyba. Ja som tomu na vine. Odpusť mi. Ja som zabila nášho Louisa." Povedala som s plačom. "Nie , zlatko. Možno ,že sme na to ešte neboli pripravený. Ty za nič nemôžeš. Počkaj prečo Louisa?" spýtal sa. " Bol to chlapec. Naša mrkva bol chlapec." Povedala som. Rýchlo ma stisol a objal. Myslel si , že si asi nevšimne to , že aj on plače.
Louis
Uprostred koncertu ma prudko pichlo pri srdci. Nedával som tomu nejakú obzvlášť veľkú pozornosť. Niekedy sa mi to stávalo. Po koncerte sme nasadli do auta, cesta trvala nekonečne dlho. Vošiel som do vnútra našej vily. Lily sedela v obývačke a dívala sa do blba. Otočila hlavu na nás a rozplakala sa. Niall hu hneď objal a pobozkal do vlasov. Ostatní sa pri ňu zhrčili a utešovali hu. Ja som sa rozbehol hore po schodoch. Mal som namierene rovno do našej izby. Počul som jej vzlyky. Zase ma pichlo pri srdci. Otvoril som dvere. Sedela na okne a dívala sa von ním. Položil som ruku na jej plece. " Terri?" vyžiadal som si pozornosť. Otočila na mňa hlavu a ešte viac sa rozplakala. Objala ma a ja som hu pevne stisol. Necítil som jej veľké bruško. Chcel som ho cítiť, chcel som veriť tomu , že sa malému nič nestalo. "Louis, Ja.... Ja" koktala. " Tšš. Upokoj sa. Nemôžeš moc plakať, ublížiš sebe aj.." pri tom som sa stopol a všetko som si uvedomil. " je to iba moja chyba. Ja som tomu na vine. Odpusť mi. Ja som zabila nášho Louisa." Povedala s plačom. "Nie , zlatko. Možno, že sme na to ešte neboli pripravený. Ty za nič nemôžeš. Počkaj prečo Louisa?". " Bol to chlapec. Naša mrkva bol chlapec." . Naše malé bol chlapec. JA som mal chlapca. Nazvala by ho po mne? Rýchlo som hu objal a aj ja som sa rozplakal. Po pol hodinovom upokojovaní zaspala. Odtiahol som sa a zišiel som dole. Lily ma objala a silno držala. Zase som sa rozplakal. Chalani mi venovali jedno spoločné objatie. Lily mi všetko vysvetlila. Sám som tomu nemohol uveriť. Sedeli sem bez duše na gauči a dívali sa do blba. " Louis, ja si myslím, že ste na to príliš mladý." Povedal Zayn. " Na čo?". " NA dieťa. To , že sa stalo toto, je na niečo možno aj dobré." Vysvetlil Zayn. Presne. Ste na to ešte mladí. Máte kopec času." Povedal Liam. Započul som kroky a jej roztasený hlas. " Počkaj chvíľku. Lily, Tom ti volá." Podala jej mobil. Chalani hu spoločne objali. Sadla si pri mňa a oprela sa o mňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama