Stole my heart ...12.

14. dubna 2012 v 17:23 |  Stole my heart

Ráno som sa zobudil v posteli sám. Nezvyk po tých troch týždňoch. Zbehol som dole. Maggie sedela pri barovom stole aj s Wiliamom a pili kávu. "Bré ráno." Povedal som a zo stola som si zobral jesť. " Ahoj. Nevieš kde je Terri," spýtal sa Wiliam. "šla na prehliadku. K doktorovi." Odpovedal som. " k akému,". " K zubárovi." Odpovedala Maggie. Po tom sa len pozrela do zeme a na mňa. " Ideme už?" spýtal sa Will. "Môžeme. Dory je hore, ešte spí. Postaral by si sa o ňu. Ja prídem skôr." Povedala Maggie. Prikývol som a už ich nebolo. Najedol som sa a zhora zbehla dole malá. Dal som jej jesť. Vonku bolo nádherne. Rozhodol som sa , že ich prázdnu záhradu niečím vyplním. Obliekli sme sa a s Dory sme šli na nákupy. Objednal som šmýkačku, drevo na hojdačku aj spolu s kusmi na zhotovenia. Malá skákala a tešila sa. Prišli sme domov a za nami šlo aj dodávka s vecami. Vyplatil som ich. Veci nám dali na záhradu a odišli. Poskladal som šmýkačku a s pomocou Dory sme postavili hojdačku a pieskovisko. S radosťou sa hrala. Keď hu to po hodinke prešlo, zobral som z vnútra deku a šli k veľkému stromu skoro na konci ich záhrady. Nebola veľká ,ale im to stačilo. Malá zaspala na deke. Bolo tam malé jazero, teraz veľmi špinavé, ale to jazero bolo geniálne. Keď žila ešte Isabel, táto záhrada bola udržiavaná. Všade boli kvety a odpredu bola cestička k jazeru obklopená kvetmi. Pri spomienke na Isabel, mi bolo do plaču. Bola taká úžasná , vo všetkých smeroch. Bol som síce ešte malý, ale dokázal som sa s ňou o všeličom porozprávať. Vedela ma pochopiť a všetko mi vysvetliť. Po jej smrti bolo všetko iné. Také smutné, nedával som to veľmi najavo, ale bol som veľmi smutný. Pamätám si , že aj ona otehotnela veľmi skoro. Mala len 18.A aj tak dokázala vychovať také úžasné dieťa. Umrela veľmi skoro a veľmi mladá. Z mojich myšlienok ma prebrala Dory. Zase začala poskakovať a blázniť sa. Postavil som sa a začal som hu naháňať. Vrieskala a smiala sa.
Terri
Skoro ráno som šla doktorovi. Mrzelo ma to všetko s Louisom. Od rána sme sa nerozprávali. Chýbalo mi to. Zabočila som do uličke kde bola poliklinika. Prišla som do vnútra. Našla som dvere do môjho lekára a sadla som si na stoličku vedľa staršej pani s dieťaťom. Predo mnou boli ešte dve pani a jedno dievča tak staré ako ja. Pomaly sa čakáreň vyprázdňovala .Už boli predo mnou len dve pani. Vo dverách som uvidela tehotnú ale dvadsaťpäťročnú babu. Prisadla si vedľa mňa. Ani neviem prečo, ale začali sme sa rozprávať. Bola milá, mala presne ako som si aj myslela .Vravela , že už má doma dievčatko Annu. Zverila som sa jej , že aj ja som tehotná. Ona bola už v siedmom mesiaci. " Vieš , celých deväť mesiacov je to iné ako normálne. A hlavne keď si tehotná prvý krát. Viem , že je nepríjemné každodenné zvracanie a bolesti brucha. O rôznych chutiach ani nehovorím. A o tom ,že si na všetko musíš dávať pozor. Pôrod ej zase veľmi namáhavý a bolestný. Pamätám si , že keď som mala kontrakcie nadávala som manželovi ako mi to mohol urobiť. Sú to ukrutné bolesti. Ale ja si myslím , že celých tých deväť mesiacov bolesti stojí za to. To , že k tomu dieťaťu nič necítiš, je normálne. Hneď ako ti dajú do rúk to nádherne stvorenie, pocítiš ten príval radosti a šťastia. Týmto sme my ženy výnimočné." Vravela mi a všetky tie bolesti znázorňovala. " Môžem?" spýtala som sa jej. " Jasné. Možno , že pochopíš , prečo sme dôležité. Počkaj tu práve kope." Povedala a priložila mi ruku na brucho. Bola to neuveriteľné také zlaté. Ale som pevne rozhodnuté, pre mňa ten plod nič neznamená. " A čo na to tvoj priateľ?". " on nesúhlasí s potratom. Je naopak celý šťastný. Ale ja nie som. Vieš môj priateľ má ešte veľkú kariéru pred sebou. Práve začal a ja mu to všetko nechcem pokaziť tým , že zostanem tehotná."."Kto je tvoj priateľ? Nie , že by som bola zvedavá.". " nemala by som ti to hovoriť.". " Neboj sa. Nikomu nič neprezradím budem ticho ako muška.". Vytiahla som s tašky mobil a ukázala som jej ho. Teda nás. "Ty chodíš s Louisom ? vedela som že je s tadeto. Wau, zbožňujem ich. Viem som stará ,ale majú dobré pesničky. Už chápem prečo si to chceš dať zobrať. Ale vieš, možno že on to chce.". " nie možno on to chce.". " Tak čo ti potom v tom bráni?". " Jeho kariéra.". otvorili sa dvere a sestrička ma zavolala do vnútra. " Ahoj Terri. Držím palce. Sľubujem , že to nikomu neprezradím.". " Ďakujem ti, Alex. Aj ja tebe držím palce s tým drobcom." Rozlúčila som sa a šla som do vnútra. Všetko som doktorovi vysvetlila, spravil mi testy a potvrdil mi to čo som nechcela. " Pán doktor, ale ja to dieťa nechcem. Mohla by som ísť na potrat?". " je tu tá možnosť. Ale čo váš priateľ? Ste mladá na to aby ste mali potrat. Myslím tým , že ste vhodná na dieťa. Poraďte sa s priateľom a dajte mi vedieť. Možno si to rozmyslíte. Dovidenia, slečna Conor. Nech sa páči tu máte tehotenskú knižku. Slúži na zapisovanie informácii o dieťati". "Ďakujem. Dovidenia, pán Sumerlee." Vymenila som sa s Alex a šla som domov.
Nikto nebol doma. Prišla som do kuchyne pri presklené dvere a uvidela som ich na záhrade. Maggie ma zbadala , chytila Dory za ruku a šla oproti mne. " Ahoj Terri!" privítala ma Dory skokom na mňa. Potom zišla dole a šla s Maggie do vnútra. "To ty si spravil tie preliezačky?" spýtala som sa. Prikývol. Sadla som si vedľa neho na deku. " pamätáš si na ten strom ?" spýtala som sa. " nezahováraj. Ty vieš dobre čo chcem vedieť.". ruky som si zložila do dlaní. " Takže test neklamal. A čo teraz?". "Môžem ísť na potrat. To mi povedal aj doktor.". " Sám? Alebo si sa ho to spýtala?". " Spýtala som sa ho to. Vzdychol si. "Takže v najbližší týždeň pôjdem na potrat.". " Prečo si to mimčo nenecháme? Ja sa o neho postarám ,aj o teba.". " Ja si nechcem nechať ten plod.". na jeho tvári sa zaligotala slza, postavil sa a pomalým krokom šiel k domu. Rozbehla som sa za ním a chytila som ho za ruku. Prosím , nenahnevaj sa. Keď ja k tomu plodu nič necítim." Povedala som milo. " Plod? Myslel som si , že ma miluješ, ale sklamal som sa.". " Ale ja ťa milujem." Vykríkla som. Chytil moju ruku a priložil hu na moje brucho. " Ty nič necítiš? Nič? Ani náznak toho, že je to zázrak?" kričal po mne. "Som na to mladá a ty tiež!". "A čo Isabel? Mala 18 , keď bola tehotná a v 19 ťa porodila. A vychovala ťa.". "Ale to je iné.". " Povedz mi čo je na tom iné? Keby si ma milovala, bola by si šťastná! Volala by si to aspoň dieťa , nie plod! Tak čo miluješ ma , alebo čo? Alebo si si to len myslela.". Zostala som ticho, nevedela som čo mám na to povedať. Milujem ho, ale toto je iné. "Na čo sme spolu?". Zase som bola ticho, nedokázala som zo seba vydať ani jeden hlas, tón. Nič! " Choď na potrat, ak to tak chceš! A keď si to zoberieš, daj mi vedieť ako to dopadlo. Ako sa cítiš po tom čo si zabila nevinné dieťa, ktoré len chcelo a by si ho mala rada. Aby sme ho mali my dvaja radi!" povedal nahnevane a odišiel preč. Išla som za ním do izby a započula som hlasy. " hlavne sa upokoj. Všetko bude dobré.". " Nie nebude! Ona si to chce vziať! Moje a jej dieťa! Ako mi potom môže hovoriť ako strašne ma miluje.". " Nie je na to pripravená. Je mladá. " Ani ja nie som pripravený. Myslíš, že ja som potom túžil. Byť mladým otcom. Ale je to naše dieťa, a ja budem milovať to dieťa tak ako ju. Isabel hu porodila ešte mladšia než je teraz Terri. A pozri čo s nej vyrástlo. Isabel bola dokonalá mama aj manželka. Mal som hu rád ako vlastnú mamu. Ona to zvládla. Vieš ja viem , nie sme na to pripravení. Ale ona to dieťa volá plod. Chápeš plod! Ona k nemu nič necíti. Nemal by ako mama cítiť aspoň kúsok lásky?" v jeho hlase som počula chvenie. " jej mamu som nepoznala. Jej ide o to aby ti nezničila kariéru. A cit , už len materinský by mala cítiť.". " O moju karneru? Sľúbil som jej, že sa postarám o ňu aj o mimčo. Brával by som hu aj turné, všade zo sebou , len aby bola šťastná.". " Vy si to vyriešite. A prestaň sa baliť.". Skovala som sa a videla som ako Maggie , prešla aj s Dory po schodoch. Vošla som do izby. Na posteli bol kufor ,so všetkými jeho vecami. " Už vieš aj termín potratu? Nechcem vedieť, kedy zničíš naše dieťa. Vlastne tvoje, pretože ja som ho len spravil.". Chcela som mu povedať tak veľa ,ale pohľad na neho ako sa balí a odchádza preč ma bolel. Napadli ma dve veci: 1. Vyriešiť si to s ním a žiť šťastne s malým a s ním ako rodina. Alebo nechať ho odísť a vychovávať dieťa sama a trápiť sa celý život. Po jeho slovách a slovách Alex ,som si to dieťa nechcela vziať. Rozbehla som sa za ním a objala som ho. " Ja si to dieťa nechcem vziať. Bola to len chyba. Chcem to dieťa, lebo je to naše dieťa. Pretrpím si tých deväť mesiacov, len aby si bol šťastný. Len aby sme my boli šťastný. Prepáč mi to. Milujem ťa. Ja už viac nechcem o teba prísť." Po tvári mi stekali slzy. Nič nepovedal a to ma ešte viac ubíjalo. "Spravila som chybu. Viem , že ty sa postaráš o mňa aj o to malé. Vidím to už len na tom ako sa správaš k Dory. Chcem naše dieťa. Odpusť mi." Cítila som sa ako keby som vravela do vzduchu. Videla som ako sa mu slzy lesknú na lícach. Pobozkal ma. A teraz som nevedela, či to mám brať ako bozk na rozlúčku alebo aj on cíti to isté. " Takže malé sa bude volať Mrkva. Dobre?" spýtal sa s úsmevom na tvári. Utrela som si slzy a rozosmiala som sa. " Ak to tak chceš bude sa volať aj tak. Pre mňa za mňa sa môže volať aj Harold." Povedala som a milo som sa usmiala. Zaslúžila som si ešte jeden dlhý bozk. " Ďakujem ti za to. Za to , že si odhodlaná niesť pod srdcom malú mrkvu.". "Pre teba všetko." Pobozkala som ho. JA som volala s chalanmi a oznámila som im t , že som tehotná .Mrkvičiak si vybaľoval kufor. Všetci sa tešili a smiali sa. " Áno bude sa volať mrkva!" kričal zo šatníka Louis. " A možno sa bude volať aj po otcovi. Dúfam , že ti nebude vadiť , že s a bude volať Zayn?" spýtala som sa. Všetci sa rozosmiali a na mojom zadku som cítila Louisovú ruku. "Auu!" skríkal som. "Prepáč. Bolí ťa niečo dieťa je v poriadku? Nič ťa nebolí?" panikáril Louis. " Ty si truhlík. Nič ma nebolí." . Louis si ľahol vedľa mňa a ruku preložil cez môj chrbát. " Harry mohol by si za mňa povedať Lily, že som tehotná? Nezdvíha mi. "Jasné." "Ty si tehotná, Louis Wiliam Tomlinson, čo si to spravil mojej dcére?" kričal otec. " hups. Chalani neskôr vám zavolám" povedal Louis a rýchlo to vypol. " prepáčte mi to." Otec sa už po ňom rozbehol , no v tom som do toho skočila ja a Maggie. " otec ,ja ho milujem ! postará sa o mňa aj o to malé. Neublíž mu. Konečne som šťastná, prosím. Otec aj mama bola skoro tehotná. Prosím. Ty si teraz šťastný , dovoľ aj mne byť šťastnou. Vieš , že ma neopustí.". " Môžeš byť šťastný, že ťa má tak rada! Inak by som ťa prizabil!" kričal po ňom otec. " JA vám Sľubujem , že o to malé aj o Terri bude postarané. Nebudem na to sám.". " Kto ti bude ešte pomáhať? A kde budete bývať?". "V Londýne máme veľkú vilu. Budeme bývať tam aj s mojim kamarátmi. Postaráme sa o ňu všetci.". " Takže ja budem dedko?". Prikývla som. Otec ma otočil vo vzduchu a Louis s hrdosťou objal. " Neboj sa . nič by som ti neurobil. Chcel som len vidieť čo všetko jej ponúkneš! Takže môžeme oslavovať." Celý šťastný sa otec pobral dole aj s Maggie. " Takže čakáme mimčo" povedal Louis a pobozkal ma. Objala ma a otočil vo vzduchu. Zišli sme dole strávili sme večer s rodičmi. Dory
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Patqa Patqa | 15. dubna 2012 v 12:03 | Reagovat

Wááw ! Máš môj obdiv. Dnes som prečítala všetky časti a sú perfektné. Ja proste Louisa milujem ! :)) Máš talent dievča len tak ďalej v písani pokračuj ! :))

2 lovestoryaboutonedirection lovestoryaboutonedirection | 15. dubna 2012 v 19:28 | Reagovat

Ou ďakujem :) Nei si sama aj aj ho milujem :DDD

3 natali kuzmova123456 natali kuzmova123456 | E-mail | 26. října 2012 v 15:45 | Reagovat

ste nej

4 kaja kaja | E-mail | 26. října 2012 v 15:46 | Reagovat

ste nej milujuvas

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama